Arduun sa obzrel, no neuvidel ni podozriv. Iba jemn vnok hladil zafarben listy stromov.
Ten obraz mu pripomenul nieo znme. Nieo, o nevidel u pr mesiacov - jeho domov. Silvalim
leal mnoho kilometrov za nm, no cie jeho cesty sa blil. Ke op uprel zrak pred
seba, v diake zazrel letie kde Nigravisov. Tieto ierne vtky sa odjakiva vyskytovali iba
v blzkosti udskch prbytkov. Na Arduunovej tvri sa mihol jemn smev spokojnosti a rozhodne
vykroil vpred.
Slnko u zapadlo a Arduun vyerpan zaklopal na dreven brnu malho mesteka obohnanho 
kamennou stenou. Na brne sa otvorilo mal okienko a z neho sa vystrila vek, zarasten tvr.
"Kto je to?" - ozvalo sa.
"Unaven ptnik pros o nocah" - odvetil Arduun.
Tvr v brne sa zmrtila do podozrievavej grimasy. 
"A z kadia unaven ptnik putuje a kam mieri?"
"Prepte, ale je vo zvyku ud z tohto mesta miea sa do osobnch zleitost ostatnch?" 
- pokojne, no presvedivo odpovedal Arduun.
Tvr sa zatvrila previnilo. "Nie, ale v dnench asoch nezvykn klopa na nau brnu 
podozriv ptnici."
"Dobre teda." Arduun si z hlavy zloil hned kapucu jeho pla. Okamite ako tak spravil,
tvr cel zbledla a odrazu zmizla. Okienko na brne ostalo otvoren a Arduun dlh chvu
poul iba daov kvapky biace do listov vkol neho a vzgajce pnty brnovho okienka.
Po chvli sa za brnou ozvalo niekoko muskch hlasov a bolo pou kroky mnohch akch 
topnok. Brna sa zaala pomaly otvra a to, o Arduun uvidel, ho vemi nepoteilo, aj ke 
ho to urite ani neprekvapilo. Asi tucet luistnkov mierilo rovno na jeho hru. Za nimi s 
rozhodnmi vrazmi v tvri a dlhmi meami v rukch stlo dvakrt toko muov, vetci v 
rovnakch ervench odevoch so znakom planceho mea. Arduunovi bolo jasn, e ho prila 
privta cel mestsk str. Pred vetkch vystpil mu v rovnakom, no purpurovo sfarbenom
odeve. Pozrel sa do o Arduunovi a hrubm hlasom zvolal: "Elf! Tvoj domov je vzdialen
stovky kilometrov a tvoju rasu u vina ud pozn len z rozprvok. A ty zrazu prde sm,
v noci a kudne zaklope na brnu tohto mesta, akoby si bol len na prechdzke. o tu had?
Nezabdaj, moji mui s pripraven zabi a, pokia sa na ma oilen karedo pozrie." 
Arduun by sa bol zasmial, ale nepriiel si sem robi nepriateov. Prve naopak.
"Moje meno je Arduun a prichdzam zo Silvalimu", rukou pri tom ukzal na zpad, "ak by ste o
om ete nikdy nepouli, je to hlavn mesto elfskej re."
" no, Silvalim", preruil ho mu v purpurovom, "mesto ukryt hlboko v lesoch opraden
tajomstvami, v ktorom stromy slia ako prbytky. no, vskutku, takto mesto sa v rozprvkach
a detskch riekankach objavuje asto."
"no, tak nejak vyzer" ukrnul sa Arduun "vymyslen vak nie je."
"To mi dolo u ke som uvidel tvoje picat ui, elf!" vykrkol mu v purpurovom. Vzpt 
vak dodal: "Prep mi moju nezdvorilos, dnen asy mi a vak nedovouj privta s kusom
msa a korbeom piva. Mimochodom, volm sa Fiden a som sprvcom tohoto mesta - Crepivumu.
Stle si mi vak neodpovedal na moju otzku, o tu had?"
"Prinam sprvu krovi ud. Bli sa vojna."